Pozerám sa do zrkadla
a hádam čo mi odhalí
postavu zahalenú tajomstvami
s očami naplnenými zamrznutými slzami
Keď kryštáliky nádeje sa pomaly vytrácajú
a zostáva len more hrôzy, klamstiev a nenávisti
každý je zrazu dobrý ak ťa má rád
Zrkadlo vrhá začudovaný odraz
smerom kde stojíš
postava zahalená tajomstvami
bez úsmevu a s meravými perami
Keď z kryštálov sa stáva oceán
ten kto má rád stojí v kúte sám
už nie je potrebný ako tí okolo
keď bolo najhoršie ich nikde nebolo
Zrkadlo odráža čísi tieň
postavy, ktorú sme dobre poznali
v jej novej podobe nevyzná sa nik
Keď oceán postupne zamŕza
a postava zrazu je osamelá
ten kto má rád vyjde z kúta
Keď potom zas všetko zlé prejde
postava si ani nespomenie
na ten malý slnečný lúč
čo v odzrkadlenom kúte zmizol už...
Komentáre