unKnoWnIdIot

Taaaaakže...ďalší odveci článok. Chce sa mi sem písať, lebo som už dávno nepísala a mám hrozne fajn náladu. Aj vy ste na tom tak, že keď máte perfektnú náladu, tak sa cítite tak provokačne? :D Aj ja som zrušila môj ignore list, kde figurovala len jedna osoba, aby som ju tak trochu povarila vo vlastnej šťave. Neuveriteľne som sa zabávala na tom, ako sa snaží popierať veci čo povedala alebo urobila. Je to smutné, keď takýto ľudia potom hovoria "Som kresťan a mojím jediným vzorom je Ježiš Kristus", ale stáva sa to. Však to určite poznáte. Takých tých ľudí, čo sa tvária ako najlepší priatelia a potom vás zhodia z vášho obláčika a pri páde vám ešte odrežú krídla, aby ste nemohli priletieť späť. A potom sa tvária urazene. naduto a nešťastne, keď jedného dňa vyhlásite, že s nimi už nechcete mať nič spoločné. A ešte vám vykrikujú, že na to nemáte právo a nie je spravodlivé, že je to bez udania dôvodu. Takí ľudia radi hovoria o spravodlivosti. Ja som však mala šťastie. Zuzanka mi poslala náhradné krídla, ktoré si veľmi pozorne strážim a učím sa s nimi znova lietať. A našla som plno ľudí, ktorým tiež tá istá osoba chcela ublížiť a tí mi pomohlo vyšplhať sa hore. A teraz znova stojím na svojom obláčiku, na svojom piedestále a už ma nič a nikto nezhodí, pretože mám neuveriteľnú oporu. A môžem povedať, že aj Bohu vďačím za to, že silno stojím na svojom mieste. Boh mi dal veľa. Vracia mi postupne to, čo mi bolo odobraté. A ja sa teším, lebo sa už nemusím báť, že spadnem. Čítala som raz niekde, pri nejakom obrázku, že "Ten, kto ti zlomí krídla, nemá právo pýtať sa, prečo stojíš na zemi!" Hrozne to na mňa zapôsobilo. Ale často je to tak, že tí čo nám robia zle nám potom vykrikujú, že za všetko si môžme sami. Nemám rada pretvárku, ale ľudia okolo mňa ju veľmi často využívajú. No neznášam, keď mi začnú hovoriť, že ja sa pretvarujem a že oni sú tí úprimní. Robia to často. Hádžu ma na zem a myslia si, že nevstanem. Ale ja vstávam, stále znova a znova, s väčšou silou a úsmevom. A Boh mi ukázal svoju dobrotivosť v tom, že napriek tomu, že tí, čo sa predtým nazývali mojimi priateľmi začali o mne rozširovať blbosti, mi do cesty posiela stále nových a nových ľudí, ktorí sú úplne úžasní. A dokonca im možno na mne aj trochu záleží (a takto sa chcem aj Peťovi poďakovať, že vtedy za mnou prišiel..aj keď som ho vyhnala, bolo to len pre jeho dobro, lebo som vtedy bola naozaj nahnevaná, ale veľa to pre mňa znamená ;) a aj Jankovi, že ma tam v sprche pohladkal, aj keď potom rýchlo odišiel [v sprche som počúvala hudbu a boli sme tam všetci celkom oblečení, nebojte] a ďakujem aj Jurkovi, že ma vie pochopiť :)). A nech si každý myslí o viere v Boha, čo chce. Ja sa za to nehanbím. Ľúbim Boha, pretože mi neustále ukazuje, čo je láska. A nikdy ma nenechá samu.....