unKnoWnIdIot

Chlap išiel po púšti
a nebál sa tmy
nebál sa sucha ani ničoty
no predsa ten chlap čo po púšti šiel
bál sa a hľadal, hľadal svoj cieľ
Domov, kde by skloniť hlavu mohol vždy
nechcel už dlhšie ísť po púšti
Dúfal v dobro, lásku, záchranu
zrniečka piesku v duši mu zostanú
Chlap blúdil na púšti už dlhé roky
nerátal hodiny, nerátal kroky
šiel so strachom navzdory osudu
nebál sa bolesti, krutosti, spomienok
Šiel ďalej a hľadal, hľadal niekoho
osamelú ružu, oázu, strechu, strom
a strach...strach stále rástol v ňom
Nakoniec skonal ten chlap na púšti
čo nebál sa tmy, sucha, spomienok, bolesti
či ničoty, krutosti, búrky a choroby
strach on mal jediný, strach zo samoty...