Keď kvapky krvi dopadnú na zem
a ustane šelest lístia
všetci sa tvária akoby nič
akoby nikoho nezjedlo jablko sváru
pocit strachu bezpredmetný
svojím ohrozením ohrozil iných
a maliar sa im smeje
zo svojho podzemného kráľovstva
a papier, čo sa na zemi hýbe
nikomu nepovie jeho strašné tajomstvá
a krik a plač a hukot ohňa
nikto netuší, čo sa deje
no oni cítia
Rátajúc slzy tisícok mužov
mužov či chlapcov ktohovie
neopatrne obzrela som sa
a či vari to skočilo priamo predo mňa
a videla som..
životnú túžbu a túžbu žiť
čo nemohli spolu existovať
hlava sa mi krúti z toho dobra čo je zlom
ale kto dnes vlastne vie, čo je dobré a čo zlé
a padám hlboko do prázdnoty
a to malé nepatrné nič sa mi smeje
ako sa smial aj hviezdam
ako sa smial aj Dávidovi
a v tom smiechu chytil ho kŕč smrti
Keď kvapky krvi dopadnú na zem
a utíchne šelest lístia
ja stále počujem nárek a plače
tá slobodná práca
a dobrovoľná samovražda
trhajú žily...nikomu
len pár ostatkov
rozpráva príbeh
čo zachytili zo šuchotov hýbajúceho sa papiera
čo skonal tak náhle
keď ho anjel prišliapol
ten anjel, čo nosil smrť pre záchranu ľudstva
čo nikdy sám nepocítil to, čo robil
čo nevykrvácal utrpením
Vždy keď dorátam slzy
a posledná kvapka poslednej krvi dopadne na zem
a odpadne aj posledný lístok
čo by tú pravdu mohol odspievať
mám strach
mám strach, že zas niekto nás bude chcieť zachrániť
bude pre nás chystať len dobro
to dobro, s ktorým vyletíme
komínom priamo k Bohu
a vtedy modlím sa, nech Boh dá aj iným podobný strach
Mier
18.08.2009 13:06:08
raz len tak sme sa s kamaratom bavili o surrealizme, o vojne a mieri..a pisali sme basne..
Komentáre
torinqaaa
určite
Pekné