unKnoWnIdIot

(zase raz kapitola o mne a Jankovi...raz darmo...na ľudí ako on sa nezabúda)

Janíčko..ty si mi dal do života veľa. Veľa nádherných chvíľ, ale aj veľa zlých zážitkov, sĺz, bolesti a takých tých vecí. Ale nikdy som sa necítila taká šťastná, ako keď sme sa vrátili zo Sobotišťa a vedela som, že ťa mám po svojom boku :) A nech si hovorí kto chce čo chce, vtedy sme boli nerozluční..a jediný kto sa ako tak medzi nás vmontoval bol Kristi, naša spojka :D A ja napriek všetkému zlému čo som kedy povedala ja a čo si kedy povedal ty ťa mám rada tak ako predtým. Aj keď si sa zrazu prestal so mnou rozprávať, odpisovať mi, prestal si sa o mňa zaujímať. A nechceš mi ani povedať, či som ti niečo spravila, povedala, ublížila ti. No, ja už nevládzem ti stále vypisovať a pozdravovať ťa a míňať si na teba kredit, keď ty mi nechceš povedať čo sa vlastne stalo. Nevadí. Budem sa za nás aj naďalej modliť, lebo hoci sa deje čo sa deje a hoci si mi povedal veci čo si povedal, ja ťa mám aj tak rada! A nikdy, nikdy na teba nezabudnem! A budem spomínať len na to pekné...lebo to bolo to najkrajšie čo mi kto kedy dal (tie dlhé večery a noci na ICQ, zakradánie sa s Timi ku vám na nafukovačku o druhej ráno :D, ležanie na tráve a bojovanie za právo ležať vedľa môjho stanu, kupovanie kofoly, horenie na vodných bicykloch :D, toľko minutých peňazí za telefonovanie a smsky :) a tak celkovo všetko čo sme zažili :)). Ja viem, ty si odišiel a príde niekto iný. A dá mi ešte krajšie chvíle a možno to bude konečne niekto kto ma nikdy nesklame, no niekde v srdci budú ukryté spomienky na takého milého chlapca, s ktorým som prežila najkrajšie letné prázdniny v Šahách :) A ja ťa aj po rokoch budem mať stále rada.....